Reakčná doba vodiča
Doba reakcie vodiča je vo forenznej praxi definovaná ako čas od spozorovania vnemu (prekážky), cez rozpoznanie vnemu do začiatku brzdenia či iného konania na odvrátenie zrážky. Do reakčnej doby sa teda nezapočíta doba nábehu brzdného účinku a odozva vozidla.
Od miesta spozorovania nebezpečenstva (oba objekty sú navzájom viditeľné) ubehne do začiatku očnej fixácie objektu (rozpoznanie nebezpečenstva) optická reakcia 0,32 až 0,55 sekundy, nasleduje fixácia objektu trvajúce od 0,22 do 0,58 sekundy (psychická reakcia), potom svalová reakcia presunu nohy trvajúca od 0,15 do 0,21 sekundy a nakoniec doba od začiatku kontaktu nohy s brzdovým pedálom do začiatku brzdného účinku v dobe trvania 0,03 až 0,06 sekundy. Samotná reakčná doba je určovaná od počiatku fixácie objektu do začiatku brzdenia. Reakčnú dobu tak možno opísať ako súčet zložiek optickej reakcie, psychickej reakcie a svalovej reakcie. Pokiaľ sa vodič plne venuje jazde a sleduje situáciu pred vozidlom, tak pre väčšinu vodičov možno uvažovať dobu od zafixovania nebezpečného objektu po počiatok brzdenia v hodnote 0,8 sekundy. V prípade večernej doby sa táto hodnota zvyčajne pohybuje na úrovni 1,2 – 1,4 sekundy. V prípade ak sa jedná o objekty mimo zorné pole vodiča, narastá reakčný čas až na približne 1,2 s cez deň a na približne 1,6 -1,8 s v noci. Na reakčný čas vplýva aj vek vodiča, pričom obecne možno napísať, že s vekom reakčný čas vodiča rastie, výraznejšie nad 60 rokov – približne 0,2 – 0,4 s viac. Z vyššie uvedených informácii vyplýva, že kým začne vozidlo reálne brzdiť, uplynie určitý čas. A za tento čas prejde jazdiace vodilo aj určitú vzdialenosť, ktorá samozrejme závisí od aktuálnej rýchlosti vozidla. Z tohto dôvodu sa do celkovej brzdnej dráhy započítava nielen dráha pri spomaľovaní vozidla, ale aj dráha, ktorú prejde vozidlo počas reakčného času vodiča. Pri výpočte celkovej brzdnej dráhy sa potom k reakčnému času pripočítava aj polovica času nábehu plného brzdného účinku (tn/2). V praxi je tak celková brzdná dráha pri rýchlosti 50 km/h (dráha počas reakcie:12,5 + dráha počas spomaľovania vozidla:12,1) – 24,6 metra, pri 90 km/h (22,5+39,1) – 61,6 metra a 130 km/h (32,5+81,5) – 114 metrov.
Vplyvy pôsobiace na reakčnú dobu vodiča:
- vek vodiča (s vekom reakčný čas vodiča rastie, výraznejšie nad 60 rokov)
- zmena psychického stavu a ostražitosť
- zdravotný stav
- typ dopravnej situácie či smer jazdy (čas pohľadu do ľavého zrkadla je naviac 0,7 až 1,4 sekundy)
- oslnenia a kontrast v prípade nočnej jazdy
- únava, monotónia
- meteorologické podmienky
- hluk
- telefonovanie či rozhovory
- skúsenosti a vodičské schopnosti
- povahové a osobnostné vlastnosti vodiča
- znalosť prostredia
- schopnosť predvídať vznik rizikovej situácie
- alkohol, drogy (stúpajúca koncentrácia alkoholu resp. drog má negatívny vplyv na reakčnú dobu)
Jako vliv na reakční dobu je zde uvedeno telefonování. Podle mého názoru je to obecně uváděno hlavně z toho důvodu, že je možné ho vizuálně, zvenčí a i dobu telefonování kontrolovat. Naopak poslouchání rádia a koukání na navigaci a to už vůbec nemluvím o jejím seřizování, je daleko více rozptylující. Telefon držím u ucha a už proto se soustřeďuji víc. Poslouchání rádia je někdy i hodinové a tím daleko více otupující. Chápu ovšem, že při vyhodnocování nehod to nelze nijak zahrnout. To by musela existovat obdoba tachografu pro radio a nevigaci a ještě k tomu kontrola očí. Před tím nás Bůch opatruj.
Pozdrav
jp
PS: K článku EGR – Před studiem jsem byl automechanikem. To ale měly motory jen starter, dynamo a rele. To bývaly časy – a motory.